(Jana Németh, rozhov v Denníku N, pondelok, 18. Júla 2016)
https://dennikn.sk/515827/nie-zarty-ale-humor-je-dolezity/
(SK)
Nie žarty, ale humor je dôležitý
Martin Derner je grafik, ale už dávno prešiel k objektom. Rád vymýšľa, hrá sa, kreslí a venuje veciam, ktoré zvyčajne považujeme za banálne.
Rozmýšľa na papieri. Najmä pred spaním. Potom sú tri hodiny ráno a nevie zaspať. Musí to nakresliť. Ideálne na áštvorky, lebo tie sa dobre skladujú. Vrství ich na seba a potom sa v nich prehrabáva.
„Je dôležité vymýšľať stále nové veci, ale nie všetko je iba o nových nápadoch. Niekedy je lepšie vŕtať sa v tých starých a ja to, navyše, robím rád. Tam som ja, v tých skiciach naukladaných na kope. Prehrabávam sa v nich, objavujem staré veci a skladám z nich nové situácie. Som bežec na dlhé trate,“ hovorí Martin Derner.
Tak vznikala aj aktuálna výstava v bratislavskej Soda gallery. Ako skica. Doniesol objekty a portréty skladateľov, dal ich na jednu kopu a spolu s kurátorkou Alenou Vrbanovou a galeristom Tomášom Umrianom vyberali. Vznikla z toho Bytová situácia, taká, aká by poľahky vznikla aj u vás doma, keby ste sa tam trochu pohrabali a dívali sa na veci s humorom. S humorom, ale nie ľahkovážne.
Portréty majstrov
„Vyštudoval som grafiku, takže nejaký ten grafizmus vo mne ostal, ale už veľmi dávno, vlastne ešte na škole som vyšiel do priestoru,“ hovorí Martin Derner.
„Teoretici to občas riešia, či je to grafika, alebo je to socha, ale mňa to nezaujíma. Pre mňa je dôležitý príbeh, príbeh vlastnej tvorby, to, ako človek pracuje, ako nové veci nadväzujú na staré a ako sa rokmi vrstvia,“ hovorí. Takmer vo všetkých veciach, čo robí, by sa síce dala nájsť tlač, alebo nejaký iný odkaz na jeho pôvodné „povolanie“, dôležité je však aj čosi iné – samotná práca, fyzický zážitok, hodiny strávené hoci aj banálnymi činnosťami – lepením, rezaním či strihaním, ktoré dokážu vyniknúť, lebo pôsobia ľahko, jednoducho, zábavne.
Nielen o fyzický, ale i o hudobný zážitok išlo, aj keď pracoval na Portrétoch majstrov, ktoré tvoria časť výstavy. Nie náhodou tu pred pár týždňami zoskupenie Cluster Ensemble s Ivanom Šillerom a Ferom Királym krstilo svoj album skladieb Philipa Glassa. Napokon, ten tu tiež visí – Glass. Z jeho portrétu by sa dala zahrať aj časť jeho skladby, ak by niekto dokázal dešifrovať komentár Martina Dernera v podobe malých bodiek, znázorňujúcich noty.
Všetko sa to začalo iniciatívou topoľčianskeho Nástupišťa 1–12, ktoré zavolalo Cluster Ensemble na cestovnú rezidenciu Pravidelná linka. Hudobníci, ktorí hrajú minimalistov, cestovali po Európe s Monogramistom T.D, ktorý sa tiež vyjadruje minimalisticky. „Monogramista sa pre nich stal partitúrou a mne napadlo, že urobím vizuálne partitúry, portréty ďalších autorov, ktorých hrajú,“ vysvetľuje Derner.
Na pomoc si zobral knihu o najslávnejších skladateľoch druhej polovice 20. storočia a Fera Királyho, ktorý má vedľa neho ateliér. „Všetko som to chcel spoznať, naštudoval som si, čo sa dalo, ostatné mi Fero musel vysvetliť. Chopil som sa toho a bral som to ako úlohu, intenzívne som sa do toho ponoril a musím povedať, že prvýkrát som sa takýmto spôsobom dotkol hudby, nikdy mi nebola taká blízka,“ hovorí.
Na portréty vybral tých najznámejších minimalistov, počnúc Glassom, končiac Milanom Adamčiakom. Každý portrét má inú formu – raz je to frotáž s dvoma tisíckami čiar, inokedy koláž, alebo perokresba. V princípe však ide o komentáre – tak totiž Derner nazýva svoje práce na papieri, keď do nájdených fotografií zasahuje liatou farbou či inou technikou.
Byt – základ banalít a humoru
Na stene oproti portrétom majstrov je zvyšok bytu-výstavy. Gauč chýba, ale inak je tu všetko – svokrine jazyky aj police na knihy, kotúč toaletného papiera, glóbus a iné drobné veci – banality. Veci, ktoré ho bežne obklopujú doma vo vlastnom byte.
„Najprv bol názov Bytová situácia iba pracovný, ale ujal sa a už to tak zostalo. Všetko, čo vytváram, má názvy. Baví ma vymýšľať ich, fungujú spolu s objektom, väčšinou je k nim aj legenda, príbeh,“ hovorí Derner.
Banálne, obyčajné veci ho fascinujú, odjakživa to tak bolo. „Som na to vysadený, mám rád maličkosti, drobotiny, banality. Banalita je pre mňa veľmi dôležitá, lebo jej je plný svet, je všade okolo. Dôležité je, čo s ňou urobím.“
Tam nastupuje už spomínaná práca, za jednoduchým nápadom sú často hodiny manuálnej, jemnej roboty, ako za portrétmi Goetheho či Schillera, vyskladaných zo starých kníh, strana po strane, nechaných napospas ohňu. „Pre mňa sú to portréty, ale aj mandaly. Ich okraje zhoreli, ale oheň sa už ďalej nedostal, lebo strany sú príliš husto na sebe, nepustia ho ďalej. A zdá sa mi to banálne, ale zároveň i trochu vážne,“ hovorí Martin Derner.
Nie je podľa neho umenie to všetko pracne urobiť, ale je rád, ak sa mu podarí urobiť dobrý gag, má rád, keď je umenie zábavné. „Humor je dôležitý, nie žart. Vidím v tom rozdiel. Humor podľa mňa môže byť aj vážny a dokáže hovoriť aj o tých najvážnejších veciach. Ako keď kráľ vo svojej pozícii a diplomatickej reči nemôže niektoré veci pomenovať tak, ako by chcel, a nechá to na šaša. A šašo povie aj tú najvážnejšiu vetu, ale povie ju ako gag, taký humor mám rád.“
(ENG)
Not jokes but humor is important
Martin Derner is a graphic artist but it is long since he has gone for the object. He likes to invent, play, draw and pursue things we usually consider banal.
He thinks on paper. Especially before bedtime. Eventually it is three o’clock in the morning and he cannot fall sleep. He has to draw it. Ideally on a standard sheet of paper because they store well. He stacks them on top of each other and then rummages about.
“It is important to always make up new things but not everything is all about new ideas. Sometimes it is better to dabble in those old ones. Moreover, I like it. That is me there, in those sketches heaping up. I rummage through them discovering old things, making up new situations. I’m a long-distance runner,” says Martin Derner.
That is how the current exhibition in Bratislava’s Soda gallery originated. Like a sketch. He brought the objects and portraits of the composers, heaped them up, and together with the curator Alena Vrbanova and the galerist Tomáš Umrian they started selecting. Exhibition “Housing situation” originated from this, such a one that could easily be found at your place if you rummaged through and looked at things with humor. With humor, but not blithely.
Portraits of masters
“I studied graphics so some of the graphics remained within me. But it’s long since, actually while still at school, that I came out into the space,” says Martin Derner.
“Theorists sometimes deal with a dilemma whether it is graphic art or a statue, but I do not care. For me, the story is important, a story of personal progress, the way one works, how new things connect with the old ones and how they form layers throughout the years”, he says. One could find print or some other reference to his original “profession” in almost all the things he does. But something else is also important – the work itself, the physical experience, the hours spent with the banal activities – gluing, cutting or snipping which can easily stand out as they appear easy, simple, fun.
While working on the Portraits of the Masters, which are part of the exhibition, it was not merely about the physical but also the musical experience. It was not by chance that the Cluster Ensemble with Ivan Šiller and Fero Király launched their Philip Glass’s album of songs here a few weeks ago. After all, he hangs in here, too – Glass. If someone could decode Martin Derner’s commentary in the form of little dots representing notes, a part of Glass’s composition could also be played from his portrait.
It all started with the initiative of Platform 1/12 in Topoľčany that called the Cluster Ensemble to traveling residency “Regular Line”. Musicians who play minimalists traveled around Europe with the Monogramist T.D who also expresses himself minimalistically. “The Monogramist became a score for them, and I thought I would make visual scores, portraits of other authors they play,” explains Derner.
To assist, he took a book about the most famous composers from the second half of the 20th century and Fero Király, who has his art studio next to him. “I wanted to know everything, I studied everything possible, but Fero had to explain the rest to me. I embraced it, it was my mission, I immersed myself into it, and I must say that it was for the first time I touched the music this way, it was never closer to me,” he says.
He chose the best-known minimalists for the portraits, starting with Glass, ending with Milan Adamčiak. Each portrait has a different form – once it’s a frottage with two thousands of lines, other is a collage or a pen drawing. In principle, however, it is a commentary – that is how Derner calls his works on paper, when he alters the found postcards with the poured colour or some other technique.
Apartment – basis for banalities and humor
The rest of the apartment-exhibition is on the opposite wall with portraits of the masters. The couch is missing but otherwise everything else is there – mother in law’s tongue, bookshelves, toilet roll, globe and other small things – banalities. Things that usually surround him at home in his own apartment.
“Initially, the title „Housing situation „was just a work title but eventually it caught on and it has remained that way. Everything I create has names. I love to make up names to things, they work together with the object, generally there’s a legend behind them, a story,” Derner says.
Banal, ordinary things fascinate him. It has always been that way. “I’m down for it, I like little things, the littlest of things, banalities. Banality is very important to me because the world is full of it, it is all around. What matters is what I will do with it.”
That is where the mentioned work comes in, there are hours of manual, delicate work behind every simple idea, as it is with the portraits of Goethe or Schiller that are put together from old books, page by page, left at the mercy of fire. “To me, they are portraits but just as well mandalas. Their edges were burned, however, the fire could not get any further because the pages are packed on top of each other, they wouldn’t let it progress. And to me it appears banal, yet, a bit serious as well,” says Martin Derner.
To him, art is not to do it all laboriously but he is glad if he can make a good gag, he likes when the art is fun. “Humor is important, not a joke. I see a difference there. Humor, in my opinion, can be serious and can address even the most serious things. Similarly, like a king in his position and diplomatic speech cannot address things the way he would want to, he leaves it to the jester. And the jester can tell even the most serious sentence as a gag. I like this kind of humor.”
Jana Németh
(Interview, Denník N, monday, July 18th 2016)
https://dennikn.sk/515827/nie-zarty-ale-humor-je-dolezity/