Text for exhibition of Dominika Kováčiková

Napísaniu tohto textu, ktorým by som mal uviesť výstavu Dominiky Kováčikovej, predchádzalo oslovenie zo strany Galérie 19, aby som oslovil niektorého nášho študenta s ponukou výstavy v Galérii 19. Mal som voľnú ruku. Úprimne, hneď mi napadla práve Dominika. Samozrejme, zvažoval som aj iné možnosti, ale stále vyhrávala táto voľba. Poznám ju od 1. ročníka na vysokej škole. Náš vzťah je vzťahom pedagóg vs študent, avšak pomaly sa tieto hranice stierajú. Mám vysoké nároky na pracovnú morálku svojich študentov, a tú má myslím Dominika ukážkovú. Takú som ju poznal už v prvom Prípravnom ročníku na katedre grafiky. Pracovitú, odvážnu experimentovať, načúvajúcu, otvorenú novým možnostiam. A nebola taká sama. Na jej ročník vždy rád spomínam. Bola to šťastná konštelácia ľudí v ateliéri. Vedel som, že u nej si budem môcť vyberať a vyskladať zaujímavú výstavu. Nakoniec sme sa dohodli na aktuálnom výbere. Dominika už na katedre grafiky začala experimentovať v rôznych technikách, pracovala s rôznymi materiálmi. Pustila sa okrem grafiky do objektu, kresby a nakoniec maľby. Maľba nakoniec prevážila a Dominika sa presunula na katedru maľby, kde pokračuje v magisterskom štúdiu v ateliéri STARTUP pod vedením Doc. Jána Triašku.

Na výstave sa nám predstavuje  výberom z maliarskeho cyklu, v ktorom sa tematizuje tzv. “Coming of age”, a tiež dobový fenomén “Mee too”, ktorý dostatočne vážne poukazuje na už celkom vypuklý spoločenský problém. Zdrojom inšpirácie sú pre ňu filmy aj hudba. Film Lolita alebo Americká krása napríklad, kde je ústrednou postavou mladé dievča, dospievajúce, dozrievajúce a začínajúce si uvedomovať svoju ženskosť, svoje ženské zbrane. Toto je autorkina téma, sčasti aj autobiografická.

Dominiku poznám hlavne ako študentku, ale aby som hlbšie porozumel jej aktuálnej tvorbe, musel som jej klásť otázky, na ktoré mi veľmi rada, živo a pohotovo odpovedala. Téma života mladej dospievajúcej ženy sa u Dominiky uvažovaním a kontinuálnou prácou s problematikou rozvinula do aktuálnej maliarskej podoby. Najprv sú skice, ktoré neskôr posúva do kresby a neskôr maľby. Dominika sa pohráva so samotnou formou či štýlom maľby. Vedome priznáva istú takpovediac nezrelosť maľby, maliarskeho gesta, čo veľmi trefne korešponduje s témou „nezrelej krásy“ a pridáva práci autentickosť.

Vystavený cyklus kresieb, ktoré sú v podstate predskokanom jej malieb, predstavuje autorkino uvažovanie. Do výstavy sme zaradili aj jej kresby, ktoré podľa môjho názoru ešte viac prezrádzajú o jej uvažovaní. V kresbe všeobecne sa prejavujeme spontánnejšie, a preto si myslím, že je dôležité ukázať aj zdroj či predskokanov jej budúcich malieb. Zatiaľ plnili iba túto rolu, no pevne verím, že Dominika sa im bude venovať ešte intenzívnejšie.

Martin Derner

30. 10. 2021