Exhibitions

Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke) / Untitled Exhibition (a visual ballad about a single landscape) (2024-11-22)
Skupinová výstava/Group exhibition
Organizátor/Organizer: Nitrianska galéria/Nitra Gallery (Reprezentačné sály/Representative halls)
Trvanie výstavy/Duration: 22. 11. 2024 – 27. 04. 2025

Kurátorky výstavy/Curators: Ľudmila Kasaj Poláčková, Andrea Pleidel

Nitrianska galéria/Nitra Gallery

 

Ohlasy/Feedback:

Radio Devín

FB vernisáž/vernisage

 

Vystavujúci autori/Exhibited Artists ↘
Elvíra Antalová; Janko Alexy; Peter Ančic; Teodor Baník; Július Bártfay; Vojtech Baďura; Tibor Bártfay; Erik Binder; Štefan Bednár; Ľudmila Cvengrošová; András Cséfalvay; Jozef Damko; Dávid Demjanovič; Martin Derner; Alojz Drahoš; Tomáš Džadoň; Alina Ferdinandy; Eva Filová; Viktor Frešo; Milan Flajžík; Ľudovít Fulla; Ladislav Guderna; Edmund Gwerk; František Gyurkovits; Mira Haberernová Trančíková ; Jan Hála; Ivan Horyna; Bohdan Hostiňák; Ján Hoffstädter; Vincent Hložník; Karol Hučko; Pavol Chrťan; Anetta Mona Chişsa; Vojtech Ihriský; Michal Jakabčic; Július Jakoby; Tibor Kavecký; Peter Kapusta; Tomáš Klepoch; Andrej Kováčik; Jozef Kostka; Patrik Kovačovský; Eugen Krón; Viktor Krupec; Gejza Kukán; Otis Laubert; Kundy Crew; Gustáv Mallý; Edmund Massányi; Erna Masarovičová; Milan Marciňa; Edita Maxonová; Ladislav Medňanský; Zuzana Medveďová; Svätopluk Mikyta; Jarmila Mitríková; Teodor Mousson; Vladimír Môťovský;, Elias Mőgel; Milan Mravec; Július Nemčík; Miroslav Nicz; Karol Ondreička; Klára Pataki; Milan Paštéka; Martin Piaček ; František Viktor Podolay; Rudolf Pribiš; Jozef Remeň; Peter Romaňák; Maroš Rovňák; Maximilián Schurmann; Gustáv Adolf Schüle; Koloman Sokol; Edita Spannerová; Ladislav Snopek; Ľubo Stacho; František Studený; Gejza Szalay; Ivana Šáteková; Fraňo Štefunko; Margita Štrbíková; Lucia Tallová; Lucia Tkáčová; Jozef Trepáč; Olja Triaška Stefanović; Alexander Trizuljak; Valér Vavro; Ľudovít Vaníček; Vladimír Vestický; Jaroslav Votruba; Imrich Vysočan; Imrich Weiner-Kráľ; Jozef Zanussi; Ján Zelinka; Marián Žilík

 

Kurátorsky text/Curator's text

SK/
Nitrianska galéria bude mať v roku 2025 svoje 60.- te narodeniny. Od svojho vzniku si ako fondová zbierkotvorná inštitúcia nesie stopy našej spoločenskej pamäti, ktorá je zachytená (ne)vedome v rozmanitosti zbierkového fondu. Galéria vo svojich zbierkach deponuje skoro päťtisíc zbierkových predmetov. Smutným faktom zostáva, že galéria doteraz nesídli vo vlastnej budove a jej výstavné činnosti sú limitované kvôli nedostatku (zrekonštruovaných) výstavných priestorov.
Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke) je vytvorená ako prvá zo série výstav plánovaných k 60. výročiu galérie, kde sa návštevník oboznamuje s vyše 200 dielami, ktoré demonštrujú nás ako spoločnosť, národ i jedinca. Cez pár vybraných tém výstava muzealizuje (nad)regionálnu históriu. Výstava sa chce sa sebavedomo vyrovnať so všadeprítomným (ne)viditeľným „agrokomplexom“ (alebo agrárnym komplexom budovania zbierky). Nitrianska galéria je inštitúciou, ktorá vo svojom odbornom smerovaní zbiera, vystavuje hodnoty (aj) minulosti, aby ich zároveň konfrontovala s ideami súčasnosti . Zameranie vystavených diel má vytvárať (staro)nový druh vzájomného dialógu – súvzťažnosti (konštelácie). Snažíme sa o otvorenosť čítania viacerých kultúrnych príbehov, poukázať na schopnosť umenia zdôrazniť našu malosť i veľkosť, a zároveň povzniesť sa nad seba samých. Ďalej nabáda k stimulácii mysle návštevníka. Výstava nemá pevné historické ohraničenie. Najstaršie vystavené exponáty pochádzajú z konca 18. storočia, ich odkaz a kontext je aj v súčasnostistále aktuálny, najmladšie diela vznikli nedávno. Vizualizovaná minulosť otvára otázky o budúcnosti v prítomnosti. Zachytáva problémy, ktoré sú stále aktuálne – ako pocity individuálnej slobody jednotlivca a postavenie v rodine, v práci, v krajine. Hrozby vojen, konfliktov, pandémií, hladu, strachu, smútku z (jadrového, environmentálneho, (ne)demokratického, hybridného) konca sveta. Diela vo výstave sú nejasnou správou o nás z perspektívy dneška. Každé dielo má svoj význam, miesto, ku ktorému sa viaže dobové politikum, životné rozpoloženie tvorcu, ale aj okolnosti jeho nadobudnutia. V bohatom priereze diel sú prezentovaní rôzni autori, ich rôznorodé myslenie. Od autorov fixovaných na priestor regiónu Nitry, Slovenska ,až po umelecké osobnosti európskeho významu. Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke) pracuje aj s naratívom myslenia jedinca, človeka, reprezentanta mladého, ešte nezrelého národa. Načrtáva a otvára otázky, vzťahy, predstavy o nás. Výstava má snahu ponúknuť špecifickú senzitivitu a nazerania na rôzne problémy. V kurátorskej introspekcii vstupujeme aj do vlastnej (aj inštitucionálnej) histórie. Návštevník zistí, že „historický Slovák zo zbierok galérie“ nie je vôbec vzdialený súčasníkovi z post- doby. Láska, rodina, boj, moc, vzdelanie, (bez) nádej, silná afinita k pôde, magická spiritualita je prítomná v umení staršom i súčasnom a ako platilo kedysi, platí aj dnes: aká rodina, taká dedina, aká dedina, taká krajina... Každá výstavná miestnosť má priradenú tému, otázku, problém či pocit. Napriek tomu, že sú výstavné sály takto definované a aj fyzicky oddelené, zároveň sa spoločne dopĺňajú a vinie sa nimi spoločná téma našej krajiny a postavenie jednotlivca v nej. Mnohovýznamovosť čítania daných tém prostredníctvom vystavených diel tvorí sieť vzájomných presahov. Prepojenie je nielen lineárne, ale aj v časopriestore našich dejín, tradícií, prísloví, rodín a vzájomných vzťahov, pocitov a želanej budúcnosti.

 

ENG/

The Nitra Gallery will celebrate its 60th birthday in 2025. Since its inception, as a fund-based collection-forming institution, it has carried traces of our social memory, which is captured (un)consciously in the diversity of its collection. The gallery deposits almost five thousand collection items in its collections. The sad fact remains that the gallery does not yet have its own building and its exhibition activities are limited due to the lack of (reconstructed) exhibition spaces. The untitled exhibition (a visual ballad about a single landscape) is created as the first in a series of exhibitions planned for the gallery's 60th anniversary, where the visitor is introduced to over 200 works that demonstrate us as a society, nation and individual. Through a few selected topics, the exhibition musealizes (supra)regional history. The exhibition wants to confidently deal with the ubiquitous (in)visible "agrocomplex" (or the agrarian complex of collection building). The Nitra Gallery is an institution that, in its professional direction, collects and exhibits the values ​​(also) of the past in order to confront them with the ideas of the present. The focus of the exhibited works is to create an (old)new kind of mutual dialogue - correlation (constellation). We strive for openness in reading multiple cultural stories, to point out the ability of art to emphasize our smallness and greatness, and at the same time to rise above ourselves. It also encourages the stimulation of the visitor's mind. The exhibition does not have a fixed historical boundary. The oldest exhibits on display date from the end of the 18th century, their message and context are still relevant today, the youngest works were created recently. The visualized past opens questions about the future in the present. It captures problems that are still relevant - such as feelings of individual freedom and position in the family, at work, in the country. Threats of wars, conflicts, pandemics, hunger, fear, sadness from the (nuclear, environmental, (un)democratic, hybrid) end of the world. The works in the exhibition are an unclear message about us from the perspective of today. Each work has its own meaning, a place to which the politics of the time, the mood of the creator, but also the circumstances of its acquisition are tied. In a rich cross-section of works, various authors and their diverse thinking are presented. From authors fixed on the space of the Nitra region, Slovakia, to artistic personalities of European importance. The untitled exhibition (a visual ballad about one landscape) also works with the narrative of the thinking of an individual, a person, a representative of a young, still immature nation. It outlines and opens questions, relationships, and ideas about us. The exhibition aims to offer a specific sensitivity and perspective on various problems. In curatorial introspection, we also enter our own (and institutional) history. The visitor will discover that the “historical Slovak from the gallery’s collections” is not at all distant from the contemporary from the post-era. Love, family, struggle, power, education, (without) hope, a strong affinity for the land, magical spirituality are present in both older and contemporary art, and as was true in the past, so is true today: what a family, what a village, what a village, what a country... Each exhibition room has an assigned theme, question, problem or feeling. Despite the fact that the exhibition halls are defined in this way and are physically separated, they simultaneously complement each other and the common theme of our country and the position of the individual in it is woven through them. The multiplicity of meanings in reading the given themes through the exhibited works creates a network of mutual overlaps. The connection is not only linear, but also in the space-time of our history, traditions, proverbs, families and mutual relationships, feelings and desired futures.